Vreckovka

Autor: Veronika Ďuranová | 18.9.2006 o 18:41 | Karma článku: 8,43 | Prečítané:  2082x

Objavil si sa tak nečakane, no treba uznať, že v správny čas na správnom mieste. Ak som vôbec niekedy pociťovala akútnu potrebu odvolávať sa na osud, bolo to práve vtedy.  Niet pochýb, zoslal mi ťa môj anjel strážny.

Jedna zo spomienok, ktorú mám živo v pamäti, je tá na deň, keď sme sa spoznali. Je piatok, krásny slnečný deň. Aprílové počasie si zobralo dovolenku, a tak si možno užívať príjemné teplúčko. Proste idylka! Deň ako stvorený na rozchod. Ten idiot si zrazu uvedomil, že nevie čo chce. Je akýsi zmätený z kritického obdobia , do ktorého sa dostal ,no natoľko ohľaduplný, že sa so mnou rozchádza, aby som zbytočne netrpela. Neviem,či sa mám smiať alebo plakať! Viem dobre,že “kritické obdobie“ má meno Lenka a dlhé nohy! Keby mal po roku aspoň odvahu povedať mi to do očí.

 Sedím pod stromom uprostred aleje. Či chcem a či nie, nemôžem sa ubrániť slzám, a tak ich len nechávam voľne stekať po lícach. Okoloidúci mi nevenujú pozornosť. Veď prečo by ich aj mal zaujímať osud dákej uplakanej chudery. 

  „Slečna, smiem si prisadnúť?“ Mladý muž ani nečaká na odpoveď a už sa skladá vedľa mňa. Podáva mi vreckovku, ale nie tú papierovú atrapu. Klasickú plátenú vreckovku modrej farby! Možno sa to zdá nepodstatné, ale mňa tento jednoduchý detail úplne ohromil. „Nemohol som si vás nevšimnúť. Ste to najkrajšie plačúce dievča široko-ďaleko!“ Brániť sa úsmevu by bolo zbytočné, a tak som sa na neznámeho predsa pousmiala. „Ďakujem! Budem to brať ako nesmierne originálny kompliment.“ „ A čože sa stalo, že tu sedíte ako kôpka nešťastia?“

 Neviem, prečo som mala pocit, že ti môžem veriť. Neviem,prečo som v tom parku s tebou sedela celých päť hodín a rozprávala o súkromnom živote. Dozvedel si sa skutočnosti, ktoré nevedia ani mne najbližší priatelia. A pritom, neviem ani tvoje krstné meno! Nepredstavil si sa. A v tej chvíli to ani nebolo dôležité. Jedno si však uvedomujem. Zlepšil si mi náladu a prinútil  ma opäť sa radovať zo života. Netvrdím, že bolesť zlomeného srdiečka zmizla ako mávnutím čarovného prútika. Ale pomaly ustupovala pod dotykom plátenej vreckovky...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Staval mosty po celom svete, ten v Janove neustále opravovali

Most talianskeho inžiniera mal problémy aj vo Venezuele.


Už ste čítali?