Naivka

Autor: Veronika Ďuranová | 12.10.2008 o 22:25 | Karma článku: 8,76 | Prečítané:  1750x

Mala som 17, keď som si na stužkovej uvedomila, že moje priateľstvá s mužmi sa končia prirýchlo, alebo to bola len moja naivita, čo chcela veriť, že niekedy dáke priateľstvá existovali. V plesových šatách som sa cítila síce dospelo, ale sama ako prst. Viedli sme „hlboké“ rozhovory o ružovej budúcnosti, ktorá nás čaká bez toho, že by som tomu verila. 

Mala som 18 a dúfala, že je iný ako ostatní. Paradoxne to bol spolužiak zo stužkovej, ktorý chcel zmeniť naše priateľstvo na čosi viac. A ja som súhlasila, keď sa mi kvôli jeho bozku prvýkrát v živote nefalšovane roztriasli kolená. Spolu sme snívali o ružovej budúcnosti, ktorá nás čaká, keď sa delíme nielen o srdce, ale i o telo. Vtedy som chcela veriť, že by to tak mohlo byť navždy. 19. Vysoká škola pomáha plniť sny. Mne sa ten môj pomaly rozpadal. Obaja sme študovali, obaja obor, ktorý sme si vysnívali. Ja tam a on o 300 km ďalej. Telefonáty, e-maily, ukradnuté minúty a viera, že to tak nebude navždy. Nie je predsa zdravé nebyť šťastným. Preto som sa rozhodla, ísť za ním, i keď to znamenalo začať študovať od prvého ročníka. A makať na 2OO percent. Ale prečo nie? Veď budeme spolu. Páčili sa mi rána, keď som sa mohla zobudiť v nežnom objatí, len keby boli častejšie. Zrazu mám 20. Nebývame spolu. Myslel, že je priskoro. Kamaráti a internátny život mu vyhovovali. Rešpektovala som. Stále počúvam, že mu chýbam a že ma miluje. Len zrazu už nemá toľko času. Musí študovať, lebo má ťažkú školu. On. Ja nie. Nevadí, snažím sa zohnať pár minút, aby sme mohli byť spolu,učím sa po nociach a ešte cestujem za ním cez celé mesto, i keď sa cítim ako posledná šľapka. Stále mu chýbam a neskutočne ma miluje. Rozprávam sa s ním, aby vedel, že terajšia situácia mi nevyhovuje, ako mám pocit, že mu už na mne nezáleží. Nakoniec si sama pripadám paranoidne a pokúšam sa upokojiť. Márne, lebo som si uvedomila, že ma na druhý deň nechal ísť samu v noci veľkomestom, lebo zajtra ráno vstáva... mám si dať na seba pozor... Mám 20. Pripadám si sama ako prst. Neviem, kedy si oblečiem plesové šaty a o ružovej budúcnosti nechcem ani počuť. Raz som verila, že existuje, ale to už bolo dávno... a pád z oblakov sakra bolí.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kaliňák ukázal jednu faktúru za Kiskov let, ostatné najskôr neexistujú

Ministerstvo vnútra ukázalo podrobnosti letov, v rámci nich jedinú faktúru, o ktorej existencii sa už aj tak vedelo.

KOMENTÁRE

Kiskova cena za rodinu sa dá vyčísliť na lety

Čo ak sa na celú vec pozrieme ako na problém zosúlaďovania práce s rodinou.


Už ste čítali?